Motto: Pravda slúži mieru…

nepravda… násiliu a vojne

Ján Pavol II.

Útržky z kroniky

Vysvetlivky

BV – Vincent Tatranský: Biskup Ján Vojtaššák, 1977

DC – Dějiny Římsko-katolícke Církve v Čechách, na Moravě a na Slovensku v r. 1948 – 1978, 1978

PR – Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi a Gojdičovi, 1951

RA – Radouchová: Čsl. stát a Katolícka Cirkev po únoru 48, Revue dejín socializmu č. 1/69

SK – Prečan V.: Slovenský katolicizmus pred februárom 1948, 1961

KN – Katolícke noviny

P – Pravda

KŽ – Kultúrny život

O – Ostatné pramene

PA – Poznatky a zážitky autora

Edícia: Píšte kroniku 1980

5. máj 1945: Muž v kňazskom koláriku

Spišskej kapitule doručujú list, v ktorom varujú, že… môžu zaujať postoj voči nepriateľskému stanovisku cirkevnej hierarchie. (O)

Biskup Vojtaššák na udalosť spomína: „Dňa 5. mája 1945 prišiel do biskupskej kancelárie v Spišskej Kapitule samozvaný „cirkevný referent“… Straka bol… s kolárkom okolo… krku. Doručil mi na pol hárku mizerne sklepanú výzvu, aby som sa okamžite presťahoval… Pred bránou biskupskej kancelárie stálo auto… V aute puška s nasadeným bodákom… Straka si sadol po mojej ľavej strane… povedal som mu len toľko… pritiahli ste si na seba exkomunikáciu… Prípad som oznámil Sv. Stolici… (odkiaľ prišiel exkomunikačný dekrét pre Straku). (BV)

8. júla 1945

Arcibiskup Dr. Karol Kmeťko poslal memorandum proti poštátneniu škôl…

Národná bezpečnosť vykonala domovú prehliadku u arcibiskupa, niektorých biskupov a kňazov. (O)

Veľká Noc 1946

Dr. Jozef Straka na titulnej strane Pravdy, kde je aj jeho fotografia (s kolárkom okolo krku) v článku „Veľkonočné zvony zvonia“ píše: „Kristus premohol smrť svojimi ideálmi a rozozvučali sa aj dnes zvony veľkonočnej Pravdy… je to radosť z víťazstva pravdy a spravodlivosti nad lžou a krivdou.“

V ďalšom článku na titulnej strane píše Dr. Gustáv Husák (tiež je vyfotografovaný, ale bez kolárku okolo krku): „…na hlavu boli porazené všetky propagačné lži… Povedali sme jasne a dôsledne: sme za náboženskú slobodu. Komunistický povereník vnútra povolil katolícku tlač, komunistický povereník školstva trval na tom, aby sa náboženstvo vyučovalo na školách… Čo je božie Bohu (s veľkým „B“), čo je cisárovo, cisárovi. Tak sme to žiadali. Nič neprekáža veriacemu občanovi, aby svoje politické, sociálne a národné požiadavky uplatňoval cez našu stranu.“ (Pravda, Veľká Noc 1946)

23. apríla 1946

Ladislav Novomeský na zjazde kultúrnych pracovníkov v Martine prehlasuje: „Náš katolicizmus má nádhernú slovenskú tradíciu cyrilometodejskú, a sociálne úsilia tvoriace centrum všetkých našich úsilí na dlho zodpovedajú predsa najkrajšej a najslávnejšej tradícii kresťanstva.“ (Pravda, 1. 5. 1946)

7. mája 1946: Voľby sú v dohľade

Na zasadnutí vlády predložil… súdruh V. Kopecký, podporovaný s. Širokým… s. Ďurišom… s. Šoltésom… návrh na úpravu platov duchovenstva so spiatočnou platnosťou od 1. januára 1946. Návrh bol vládou prijatý… (Pravda, 9. 5. 1946)

24. mája 1946: Volebný prejav

V piatok (24. mája) všetci bratislavčania na volebný prejav KSS. Prehovoria súdruhovia: V. Široký, Dr. Husák, pplk. Rašla, Hrušovská a Dr. Straka, rímsko-katolícky kňaz. (Pravda, 24. 5. 1946)

23. mája 1946

„V Žiline 23. 5. 1946… Súdruh Dr. Straka vyhlásil, že ak u nás má niektorá strana právo hovoriť v mene kresťanstva, tak je to jedine KSS… víťazstvom KSS sa posilní aj pravé kresťanstvo na Slovensku“ (Pravda, 25. 5. 1946)

18. decembra 1947

Poslanec Štefan Blaško predniesol v parlamente správu o metódach vyšetrovania: „Vyšetrovanie vedené 7. odborom PV je také brutálne… Dr. Mišík bol tak zbitý, že má rozbitú spodnú sánku, Lazarista Hutyra bol tak zbitý, že nevládze si ani sadnúť, ani na nohách stáť a trasie sa ako človek, ktorý utrpel otras mozgu. Ženám sa ukazujú zápisnice, že sa manžel priznal k nevere; manželom sa ukazujú zápisnice, že manželka sa k niečomu podobnému priznala, aby psychologicky vplývali na týchto.“ (O)

4. marca 1948

„Poukazujeme však ihneď na vážne prehmaty, s ktorými nemôžeme súhlasiť, lebo nimi bolo zasiahnuté do práv cirkevných; najmä pri násilnom zabraní cirkevných budov a ústavov pri zbavovaní úradov kňazov, rehoľníkov a rehoľníc. Je i to nápadné, že bolo zastavené vydávanie väčšiny katolíckych časopisov a prekáža sa účinkovanie katolíckym spolkom.“ (Z listu biskup. konferencie v Brne Alexejovi Čepičkovi zo dňa 4. marca 1948)

11. júna 1948

V cirkevnej komisii Národného frontu sa dohodlo, že arcibiskup Beran bude v deň voľby prezidenta (Gottwalda) konať slávnostné Te Deum. Za to sa mal umožniť zápis do cirkevných škôl. (DC)

14. júna 1948

Novozvolený prezident sa zúčastnil v katedrále Sv. Víta slávnostného Te Deum a kľačiačky prijal i s pani Martou požehnanie. (DC, O)

16. augusta 1948

Konferencia biskupov v Nitre skoncipovala memorandum vláde o potlačovaní náboženskej slobody. (C)

Rok 1948 – 49: Globálne

… veriaci… zažili… zastavenie slovenskej katolíckej tlače, ktorá mala dávnu predprevratovú tradíciu a záslužnú národnobuditeľskú minulosť ešte z čias maďarského útlaku Slovákov. Šlo o časopisy ako boli Posol Božského Srdca Ježišovho, Svätá rodina, Kráľovná mája, Náš priateľ, Priateľ dietok, Svätý ruženec, Saleziánske zvesti, Hlasy z domova a z misií, Misijné zvesti, Serafínsky svet, Verbum, Smer, Nová práca, atď. Vzápätí nasledovalo úradné zastavenie činnosti katolíckych organizácií, spolkov, združení. Tak zlikvidovali úradnou mocou obrovské organizácie katolíckych žien – Katolícku jednotu aj s jej mesačníkom, zakázali organizáciu mládeže – Združenie katolíckej mládeže i s jej cenným časopisom Plameň, zakázali Mariánsku kongregáciu, rovnako s jej tlačovým orgánom. Katolícke vydavateľstvo Verbum s jeho Revue a s veľkým skladom katolíckej, intelektuálne náročnej literatúry v Košiciach… prišiel zlikvidovať a knihy zhabať povestný Jozef Straka, katolícky kňaz (v službách komunistickej strany)… Zlikvidovali ružomberské vydavateľstvo i tlačiareň Lev a už dávnejšie, hneď v roku 1945 aj tlačiareň a vydavateľstvo Andreja v Bratislave, ktoré vydalo veľa dobrých kníh katolíckych pôvodných i preložených. (BV)

Február 1948

Uväznenie 12 baziliánskych mníchov v Prešove a skonfiškovanie kláštora (O).

17. februára 1949

… zišla sa komisia pri ÚAVNF aby obnovila rokovanie o cirkevných veciach katolíckej Cirkvi. Na rokovaní sa zúčastnili pod predsedníctvom generálneho tajomníka ÚAVNF Dr. Alexandra Čepičku podpredseda vlády Dr. Ján Ševčík, podpredseda vlády Dr. V. Široký, ministri A. Petr, E. Šlechta. Za čsl. episkopát katolíckej Cirkvi boli prítomní: biskup litoměřický Dr. Štepán Trochta, biskup košický Jozef Čársky, ap. administrátor z Trnavy Dr. A. Lazík, kap. vikár v Rožňave Dr. R. Pobožný. (KN, 27. 2. 1949). (Uplynie 22 rokov a kardinál Trochta po jednaní s treťoradovým zástupcom štátnej správy odchádza na večnosť).

22. marca 1949

V Smokovci sa konala biskupská konferencia. Keď sa v miestnosti našlo odpočúvacie zariadenie, jednanie sa prerušilo. (DC)

25. apríla 1949: Vytváranie predpokladov

Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o postupe proti Katolíckej Cirkvi. Klement Gottwald prehlasuje: „Nechceme vést formální boj na zlom, na takový „únor“ cirkve to ještě nechceme, ale musíme proto vytvořit předpoklady.“ (DC, Rad.)

29. apríla 1949

Arcibiskup Beran vydáva obežník: „Nie sme ochotní kedykoľvek a pri každej príležitosti vydávať opätovne nejaké politické prehlásenie… našou úlohou je spása nesmrteľných duší.“ (DC)

7. júna 1949

Na biskupskej konferencii v Olomouci sa pripravil obežník k (štátom) pripravovanej tzv. katolíckej akcii: „… nedáme nikdy súhlas k tomu, aby bola Cirkev kýmkoľvek a pod akoukoľvek zámienkou zotročovaná.“ Obežník však nebolo možné včas rozoslať. (DC)

10. júna 1949

V Prahe sa schádza konferencia slovenských a českých katolíkov. Všetci rečníci kladne zhodnotili… dielo… štátu, ako… uskutočňovanie zásad evanjelia. Vydávajú ohlas, v ktorom sa medziiným uvádza: Ľutujeme, že k dohode nedošlo a pýtame sa najdôstojnejších pánov biskupov, či sú ochotní kladne vyriešiť pomer Cirkvi k štátu a to tak, aby Cirkev mohla v našom národe plniť úspešnejšie svoje poslanie.

Budeme sa usilovať najmä:

- o zintenzívnenie náboženského a mravného života Cirkvi a o prehĺbenie spolupráce medzi laikmi a kňazmi

- o zabezpečenie náboženskej výchovy našich detí pre prítomnú i budúcu dobu

- o rozšírenie katolíckej tlače pre náš veriaci ľud.

Pod ohlasom sú mená kňazov – Dr. Škoda, Jozef Korec (ešte len profesor náboženstva), Ondrej Schöffer, Msgr. Višňovský – a laikov, ako napr. V. Török, poslanec, Dr. Jozef Kyselý (vtedy tiež len poslanec). Každým dňom podľa Katolíckych novín (celkom v rukách spolku Škoda etc.) pribúdajú stovky podpisov. Zakrátko si napíšu firmu Katolícka akcia. (KN, 19. 6. 1949)

Poznámka: Program je pekný, zapamätajme si však tých pánov a všímajme si v akých podnikoch sa ešte ocitnú.

Za dvadsať rokov spomína jeden zo spoluorganizátorov akcie, vtedajší povereník pre veci cirkevné L. Holdoš: „Veľmi skoro sa ukázalo, ako nezodpovedne si organizátori (likvidácie gréckokatolíkov)… vec „naplánovali… ako keby nebolo ponaučenia z vyhlásenia katolíckej akcie v predchádzajúcom roku.“ (KŽ, 17. 5. 1968)

19. júna 1949: Dychovka na námestí

Na Rybnom námestí v Bratislave sa konala mohutná slávnosť Božieho tela. Pri omši účinkovala dychová hudba saleziánskych oratoriánov. (KN, 26. 6. 1949)

19. júna 1949

… veriaci funkcionári Socialistického zväzu mládeže si vynútili prijatie u banskobystrického biskupa dr. A. Škrábika a žiadali zmenu orientácie… cez leto „veriaci“ posielajú „rozhorčené“ listy biskupovi Vojtaššákovi. (O)

19. júna 1949

Mal sa čítať pastiersky list proti tzv. „Katolícka akcia (KA)“. List bol bezpečnosťou zhabaný (kňazi, ktorí ho napriek zákazu bezpečnosti prečítali, dostali sa za to na mnoho rokov do väzenia). Katolícka akcia bola odmietnutá Sv. Stolicou. (O)

21. júna 1949

Predseda vlády Zápotocký: „Nová ústava zaručuje náboženskú slobodu. Táto sloboda sa nijako neobmedzuje. Náboženstvo sa na školách vyučuje a nerobí sa najmenšia ujma ani prekážka rodičom v náboženskej výchove detí.“ (KN, 21. 6. 1949)

22. júla 1949

Na zasadnutí Ústredného výboru KA Dr. Škoda hovorí:… „Pravdaže, najvýznamnejší postoj KA chceme pripísať hnutiu svetového mieru.“ Do popredia sa dostávajú v rámci KA napr. Lukačovič, Horák, atď. (KN, 22. 7. 1949)

8. augusta 1949

Porada 60 zástupcov rehoľníkov. Zástupca štátnej správy hovorí:… „všetok pracujúci ľud právom očakáva… že priložíte ruku k dielu, aby sme si tu vytvorili svoj spoločný štát štátny (!) domov.“ (KN, 21. 8. 1949)

V priebehu roka 1949: O čom „KA“ mlčí

… odpor proti zatýkaniu kňazov v Komjatnej, Dolnej Krupej, Strečne, Bobrove, Dolnom Kubíne, Borskom Sv. Jáne, Leviciach, Drahovciach, Dlhej nad Cirochou. (O)

17. septembra 1949

Ustanovenie širšieho predsedníctva KA na Slovensku: Genererálny tajomník V. Török v celoštátnom preds. KA dostáva partnera či podriadeného v osobe farára z Prievozu Dr. L. Škodu.

14. októbra 1949

Národné zhromaždenie schválilo osnovu zákona o zriadení štátneho úradu pre veci cirkevné (č. 217/49) a o tzv. hospodárskom zabezpečení cirkví 218/49.

16. októbra 1949

Dr. Škoda: „Štát ponúka pomoc. Núka ju bez zámerov bočných… teraz už ide len o obrodenie veriacich…“ (KN, 16. 11. 1949)

Október 1949

Predseda SP (Dr. G. H.): „…sloboda náboženského vyznania u nás je plne zaistená, že cirkvi, kňazi i veriaci nielen, že nie sú hatení v náboženskej činnosti, ale naopak, sú štátom významne zo stránky morálnej i hospodárskej podporovaní…“ (KN, 23. 10. 1949)

November a december 1949: Koľkí tam zostali – nevieme!

Prezident republiky… vo chvíli, keď vstupujú nové zákony v činnosť, udelili milosť 127 duchovným (KN, 13. 11. 1949)

Teraz rozšíril prezident republiky.… túto milosť na osoby civilné, stíhané v súvislosti s trestnými činmi previnivších sa kňazov a udelil 12. t. m. milosť 153 občanom (KN, 20. 11. 1949)

Prezident udelil milosť ďalším 13 duchovným… okrem toho odpustil zvyšok trestu… 7 osobám odsúdeným mimoriadnymi súdmi a 12 osobám odsúdeným riadnymi súdmi… Priam tak SP amnestoval 102 osôb odsúdených v súvislosti s cirkevnými udalosťami. (KN, 4. 12. 1949)

8. januára 1950

Prejav KA: „treba ísť ďalej po vytýčenej ceste… postarať sa o prehĺbenie zbožnosti… starať sa o rozšírenie katolíckej tlače. (KN, 8.1.1950)

15. január 1950

Z Hornej Súče referuje Jožo M. Janík:

- Zástup zbožných prekračuje prah kostola

- Máme sa dobre! Spokojne! Ale máme aj dostatok konopa. A nemáme bavlnu (nite). Tú číslo 10. Tu je zima. Dlhé večery. Z Ružomberka… by nám ju mohli poslať. Natkáme dobrých kobercov.

V Hornom Srní je to takto: „Uvedomelí robotníci, z ktorých mnohí sa stravujú v závodnej kuchyni a vdp. farár Aug. Turček s nimi.“ (KN, 15. 1. 1950)

9. februára 1950

Štátny súd odsúdil kaplána v Slovenskej Ľupči Františka Leppa na 4 a pol roka väzenia za to, že napísal list, v ktorom uviedol, že štátom podnikané akcie (tzv. KA a pod.) sú rozkolné, odsúdené súdom národa a že do nich katolík nevstúpi… inak získa odpor katolíckych veriacich.

Štefana Baláža, kaplána v Spišskej Belej odsúdil štátny súd na 12 rokov za to „že odoprel dať rozhrešenie“ tým, čo podnikali akcie proti Cirkvi.

13. februára 1950

Slovenský cirkevný úrad (SCÚ) slávnostne uviedol Jána Decheta do úradu správcu Banskobystrickej diecézy namiesto kapitolou zvoleného Dr. Daniela Briedona s úlohou zaistiť riadny chod tejto diecézy.

Zástupca SCÚ vysvetľuje: „Biskupský úrad je verejný úrad, ktorý je vydržiavaný zo štátnych prostriedkov… v jeseni minulého roku zvádzali vysokí cirkevní hodnostári zápas proti chystaným cirkevným zákonom… vysoká cirkevná hierarchia sa pokúsila terorizovať kňazov, aby nebrali (od štátu) platy… no duchovní platy s radosťou prevzali… a niet na Slovensku ani jedného, ktorý by bol plat od štátu odmietol… Týmto opatrením nijako nebude SCÚ zasahovať do vnútorných… otázok cirkvi (KN, 19. 2. 1950).

Po smrti biskupa Dr. Škrábika jeho bývalého tajomníka Dr. Jozefa Totha, administrátora fary v Budči „neznámi muži“ v noci odviezli o niekoľko dní ho našli farníci obeseného na fare. (KŽ, 9. 8. 1968)

12. februára 1950

Povereník prof. Alexander Horák pochvalne referuje o náboženstve v ZSSR. (KN, 12. 2. 1950)

28. februára 1950

Konala sa porada, na ktorej sa zúčastnil moskovský pravoslávny patriarcha Alexej Nikolaj. Vypracovali sa zásady zrušenia gréckokatolíckej Cirkvi. (O)

5. marca 1950

Prof. Lukačovič v článku „Náboženský život v ZSSR“ uvádza: „Doterajšie výsledky oprávňujú k nádejam, že náš prerod bude rýchlejšie napredovať k cieľu, ku ktorému sa pracujúce ľudstvo celého sveta uberá.“ (KN, 5. 3. 1950)

16. marca 1950

Dekrétom č. 112/1950 zrušili 13 diecéznych seminárov.

18. marca 1950

V Banskej Bystrici predseda SP Dr. G. H. prehlasuje, že Vatikán „je nástrojom zahraničných imperialistov… katolícki biskupi plnia vatikánske príkazy… aby oslabili pokojnú prácu v našich závodoch a na poliach.“ (KN, 26. 3. 1950)

19. marca 1950

Ján Dechet: „Ďakujem všetkým našim štátnikom za pomoc, bez ich pomoci nemohli by sme robiť to, čo robíme.“ (KN, 26. 3. 1950)

20. marca 1950

Apoštolský nuncius Msgr. Ottavio de Livio opustil Čsl. (O)

2. apríla 1950

Alexander Horák cituje Stalina: „Sociáldemokracia bude vždy protestovať proti prenasledovaniu katolicizmu…“ (KN, 2. 4. 1950)

Noc 13. -14. apríla 1950

Likvidácia kláštorov a odvlečenie rehoľníkov jezuitského, františkánskeho, saleziánskeho, redemptoristického a premonštrátskeho rádu.

Stalo sa to takto: Približne o polnoci jednotky štátnej polície a milície ozbrojené guľometmi zabúchali na brány 226 kláštorov s 2221 rehoľníkmi. Keď sa dvere neotvorili, noční návštevníci sa vlámali dovnútra násilne. Potom zvolali všetkých obyvateľov do jednej väčšej miestnosti a oznámili, že rehoľný dom bol vládnym dekrétom vyhlásený za štátny majetok a že rehoľníci budú premiestnení inde. Robí sa to pre špionáž v prospech Vatikánu a pre skrývanie zbraní v rehoľných domovoch. Postihnutým dala polícia hodinu času na zbalenie. (Posol 11/75). Po tejto akcii jeden významný františkán konštatoval: „To je vážne, to s nami nespravili ani Turci (PA).

Zaujímavá je aj iná spomienka na tieto udalosti: „Kňazi sa strácali jeden po druhom v útrobách tzv. táborov nútenej práce (TNP), ktoré boli vynálezom strany… Takmer kozmickou rýchlosťou a bez akýchkoľvek mravných škrupúľ v jednu noc zlikvidovali rehole, ktoré mali tisícročnú civilizačnú a kultúrnotvornú minulosť na Slovensku… (BV)

26. – 28. apríla 1950

Zasadnutie KA pod vedením… ako… Horák, Dechet, Škoda, Lukačovič… atď.: „Zaväzujeme sa podporovať hnutie zlepšovacích návrhov a zvyšovanie produktivity práce budeme podopierať zásadami katolíckej morálky… s nadšením sa pripájame k štokholmskej mierovej rezolúcii…“ (KN, 14. 5. 1950)

28. apríla 1950

Zrušenie gréckokatolíckej Cirkvi. K aktu sa viaže táto spomienka: „A stala sa aj udalosť, ktorá nemá páru v dejinách Európy a celého sveta: ateistická vláda… zrušila samovoľne gréckokatolícku Cirkev na Slovensku. Podľa feudálneho pravidla kniežat a magnátov z čias reformácie: „Čie je panstvo, toho je i náboženstvo“ urobili to bez opýtania ľudu. Vyše 300.000 vyznávačov gréckokatolíckej Cirkvi, zjednotenej s Rímom a poslušnej pápežovi, urobili pravoslávnymi a podrobili ich pod právomoc moskovského patriarchátu, gréckokatolíckych kňazov, verných Rímu a Cirkvi, vyhnali z fár… Porozvážali po českom pohraničí, kde ako pastieri, manuálni robotníci vo fabrikách, na štátnych majetkoch… žili… v prostredí, ktoré s nimi zväčša necítilo…“ (BV)

30. apríla1950

V celom rade kláštorov bol sústredený písomný materiál protištátneho obsahu. (KN, 30. 4. 1950)

Iný zdroj o tejto veci hovorí: „Približne od začiatku roku 1950 začal tzv. zvoz kníh (z kláštorov)… knihy sa nahádzali ako hnoj na vlečky. Inštitúcie a jednotlivci si pritom vyberali to najvzácnejšie ako rukopisy a vzácne tlače… zbytok… ak nešiel do šrotu sa pomiešal a nahádzal… chytala sa ho pleseň zvieractvo… kto zapríčinil… zosurovanie, znivočenie mravov? Kto je zodpovedný… za škody… pre národ a jeho kultúru?“ (Matičné čítanie r. 1969, A. Maťovčík)

30. apríla 1950

KA vyzýva: „Usilujme sa o pokoj… budeme zo všetkých síl bojovať proti zneužívaniu náboženstva v službách imperializmu.“ (KN, 30. 4. 1950)

Začiatok mája 1950

Likvidácia verbistických, piaristických, kapucínskych a lazaristických kláštorov. (O)

14. mája 1950 Nábožný predseda ONV

Na Sv. Hostýne sa konala púť za účasti 20.000 ľudí. Predseda ONV v Holešove pripomenul… význam miesta, kde v minulosti pod ochranou Matky Božej našiel ľud ochranu pred Tatármi a kde nastupujú veriaci… do boja za zachovanie mieru. (KN, 21. 5. 1950)

Z predvolebnej kampane v r. 1946 je známe, že Okresný výbor Komunistickej strany v Senici vyhlásil zbierku na obnovu vojnou poškodenej Šaštínskej kalvárie.

Máj 1950: Nie!

KA vedie mohutnú kampaň za štokholmskú mierovú výzvu. (KN, 21. 5. 1950)

V kancelárii koncentračného kláštora sa odohral tento rozhovor.

- Tak vy nie ste za mier, osopí sa na popredného rehoľníka veliteľ koncentračného kláštora.

- Prečo, hovorí pokojne rehoľník.

- No, nepodpísali ste štokholmskú mierovú výzvu.

- Podívajte sa pán veliteľ. Zobrali ste ma s namierenými automatmi, v noci, ako zločinca, bez dôvodu. Držíte ma tu bez obvinenia a bez súdu. Krátko, zbavili ste ma mojich najzákladnejších ľudských práv. Nie! Za taký mier nie som! (PA)

3. júna 1950

Biskupa J. Vojtaššáka intervenovali a izolovali v biskupskej rezidencii. (O)

10. júna 1950

Katolícka akcia oslavuje rok činnosti a V. Török bilancuje: „…účty skladáme s pocitom radosti, že sme sa svojou prácou zúčastnili na diele, ktoré zaistilo pokoj duchovným i veriacim.“

18. júl až 17. august 1950

V Malackách usporiadali preškoľovací kurz pre rehoľníkov.

25. júla 1950: Vláda to musí vedieť

„Zo zahraničia sa veľmi často tvrdí…, že sa zruší vyučovanie náboženstva… posledné zasadnutie vlády svedčí o naprostom opaku.“ (KN, 23. 7. 1950)

27. augusta 1950

Lukačovič v článku „Splniť odkaz povstania“: „Ideály kresťanstva sa dnes dožívajú praktického uskutočnenia.“ (KN, 27. 8. 1950)

28. až 30. augusta 1950

Likvidácia 720 ženských kláštorov s 10.660 členkami. (V r. 1969 ich bolo už len 7684, z čoho 2702 na dôchodku. Chýbajúcich skoro 3000 zomrelo poväčšine na tuberkulózu.) (O)

3. septembra 1950

Ján Koža v článku „Kňazi v boji za mier“: „Medzinárodnú situáciu sledujeme zo dňa na deň s väčším a väčším pohnutím“

Ján Dechet zas v článku „Sme celým žitím a bytím za mier“: „Budujeme nový, radostnejší spoločenský poriadok.“ (KN, 3. 9. 1950)

15. septembra 1950

Zatknutie o. biskupa Vojtaššáka. „… vylákali ma v noci…, keď sa skončil deň Sedembolestnej.

Vyšetrovateľ ho poúča: „Staříku, my to z vás vytáhnem, neboť jinak vás zřídíme, že nebudete vědět, kdo jste.“ (BV)

24. septembra 1950

Štefan Záreczký v článku „Katolicizmus nemôže ostať nemým svedkom“: „Stojíme teda na prahu nového a rodiaceho sveta.“ (KN)

26. októbra 1950

Spišská Kapitula „jednomyseľne“ zvolila A. Schöffera „po udelení predchádzajúceho súhlasu SCÚ“ za kapitulárneho vikára.

12. novembra 1950

A. Schöffer: „Našej… vláde kloním sa ako poslušný syn… vďačím jej za blahosklonný súhlas k svojej voľbe.“ (KN, 12.11. 1950)

30. novembra 1950

V Rožňave inštalovali nového generálneho vikára Zoltána Beláka. (KN, 10. 12. 1950)

Keď ho po smrti biskupa Pobožného zástupca MK (Dr. K. H.) navrhuje znova na čelo Rožňavskej diecézy, ozve sa Belákov starý spolupracovník „kanonik“ Dr. H. C. Alexander H.: „To snáď nie, veď ten zdefraudoval ťažké tisíce.“

„To nevadí, všetci kradnú,“ prehlásil zástupca štátnej správy pred kapitulou, ktorá Z. B. nato zvolí. (PA)

November 1950

Proces proti skupine na čele s biskupom Dr. Stanislavom Zelom. (V r. 1969 rehabilitovaný; neskoršie na základe zákona o derehabilitácii, ktorý v parlamente prvý predložil Plojhar, derehabilitovaný). (O)

3. decembra 1950

Katolícke noviny prinášajú článok „Prečo sú potrebné družstevné maštale“ a upozorňujú „…aby bola blízko voda, ktorá je potrebná nielen k stavbe, ale i na kŕmenie.“ (KN, 3. 12. 1950)

10. decembra 1950

Msgr. Macháček, hlavný farár Bratislavy k procesu Zela a spol. píše: „Štátny súd v Prahe vyniesol prísny rozsudok a obvineným umožnil odčiniť všetky zločiny spáchané na našich národoch.“

Vianoce 1950

Jozef Šesták v Katolíckych novinách je zasnený: „A naša rodinka, zhromaždená okolo stola, nechala sa unášať v mysli do tajov onej tichej a svätej noci.“ (KN, Vianoce 1950)

3. januára 1951: Novoročné prejavy

Generálny vikár Beňo: „… tešíme sa náboženskej slobode“.

Zást. biskupskej kancelárie Šesták: „… stojíme… s pevným odhodlaním nedovoliť krvavým vojnovým štváčom strieľať… páliť… rúcať stánky kultúry.“

Záreczky: „V nastávajúcom roku (budeme) bojovať odhodlane a neotrasiteľne za svetový mier… kriticky posudzovať… politiku Vatikánu.“

Generálny vikár Belák: „… kňazi pomôžu uskutočňovať uskutočnenie Varšavského zjazdu obrancov mieru.“ (KN, 14. 1. 1951)

4. januára 1951

Biskupa Vojtaššáka v putách a s páskou na očiach eskortujú pred štátny súd do Bratislavy. (BV)

7. januára 1951

A. Schöffer: „… sme nie skúpi na slovo uznania pre veľkorysé úsilie predstaviteľov nášho pracujúceho ľudu… sme povinní poslúchať, podrobiť sa a plniť nariadenia… úradov… podporovať… najmä vec svetového mieru.“ (KN, 7. 11. 1951)

10. januára 1951

Začiatok procesu proti biskupovi Jánovi Vojtaššákovi, nar. 14. 11. 1877, Michalovi Buzalkovi, nar. 18.9.1885, Pavlovi Gojdičovi, nar. 17.7.1888.

Z procesu:

Prokurátor (mimochodom Dr. Feješ, v r. 1978 vo funkcii generálneho prokurátora): „… celá vaša činnosť bola sústavne vedená proti pokroku, proti socializmu“.

Biskup odpovedá: „Áno, máte pravdu.“

O tom, ako sa získavali takéto odpovede, píše Dr. Husák v Kultúrnej tvorbe 27. 6. 1968: „Podpísal to nie normálny človek, ale utýraná ruina, bez schopnosti ovládať svoj rozum, vôľu a myseľ.“

Biskup Vojtaššák spomína: „… Priznaniu predchádzalo zlomenie človeka, jeho duchovné zavraždenie postupmi, ktoré mali vyšetrujúci referenti… naplánované.“ (BV)

14. januára 1951

Katolícke noviny oznamujú, že pastiersky list uverejnený v minulom čísle nie je ten pravý a uverejňujú ďalší v mene tých istých autorov.

15. januára 1951

Rozsudok nad biskupmi:

Ján Vojtaššák, nar. 14. 11. 1877 na 24 rokov.

Michal Buzalka, nar. 18. 9. 1885 na doživotie.

Pavol Gojdič, nar. 17. 7. 1888 na doživotie. (PR)

O svojich pocitoch pri vynesení rozsudku neskoršie vo väzení o. biskup Vojtaššák hovorí: „Reku, to budem ešte aj po smrti sedieť.“ (PA)

16. januára 1951

Konajú sa „… manifestačné… mierové konferencie rímskokatolíckeho duchovenstva… v Trnave… za predsednícky stôl zasadli:… Dudáš, Záreczky, Msgr. Postenyi, Štefko…“ (KN, 28. 1. 1951)

21. januára 1951

Dp. farár Jozef Dovala, predseda JRD Kremnické Bane „… JRD je tiež prvotriednym nástrojom budovania svetového mieru… Adaptujeme maštale… my, celá dedina, aby z vôle ľudu a pre ľud vychádzalo všetko.“ (KN, 21. 1. 1951)

4. februára 1951

Dr. Cyril Dudáš: „… som slobodný človek, nikto mi nezakazuje vyznávať pravdu… vysmiať sa tým, čo milujú športové mučeníctvo…“ (KN, 4. 2. 1951)

14. februára 1951

Odsúdených biskupov prevážajú v putách do Valdíc. (O)

24. februára 1951

Gen. vikár A. Schöffer: „A kto by mohol pochybovať, že generalisimus Stalin prorockým okom vždy správne odhadoval.“ (KN, 4. 3. 1951)

8. marca 1951

V Prahe kapitula zvolila „jednomyseľne… kapitulného vikára“, nakoľko pražskému arcibiskupovi ThDr. Jozefovi Beranovi sa určil pobyt mimo Pražskej diecézy. (KN, 18. 3. 1951)

15. marca 1951

Minister Fierlinger zdôraznil, že voľba sa uskutočnila podľa všetkých kánonických zásad (KN, 25. 3. 1951)

Máj 1951

Masové zatýkanie kňazov

22. mája 1951

Biskup Dr. A. Lazík volá na zasadnutí ÚAVNF: „Je tu však mocné svetové hnutie, ktoré sa dalo do pohybu, aby slovo mier nebolo len svedčiacim symbolom.“ (KN, 3. 6. 1951)

Turíce 1951

Na púti v Šaštíne sa zúčastnili aj predstavitelia verejného života… kázeň mal prof. Jozef Korec a kanonik Štefan Záreczky. (KN, 20. 5. 1951)

26. – 27. júla 1951

Zatknutie Dr. Krčméryho počas základnej vojenskej služby. Po takmer 3-ročnej vyšetrovacej väzbe bol odsúdený Najvyšším vojenským súdom v Prahe na 14 rokov väzenia pre laický apoštolát, ktorý bol charakterizovaný ako velezrada. Vo väzení bol vyše 13 rokov.

11. augusta 1951: Zatknutie

Až 30. apríla 1954 súdný proces – I. Staríček (odsúdený na 15 rokov; vo väzení bol z toho 10 a 3/4 roka) a spol. (Dokopy 24 ľudí – Šmálik, Paňák, Cibira) Obvinený zo spolupráce s jezuitským kňazom chorvátskeho pôvodu Kolakovičom, ďalej zo spolupráce pri útekoch kňazov z ČSR (Botek, Čík, Litva…). Velezrada a špionáž.

15. augusta 1951

O polnoci 15. augusta 1951 vtrhla skupina Štátnej bezpečnosti, vylomila dvere na fare, vrhli sa na mňa bezradného, do krvi ma zbili a bosého v pyžame ma odvliekli do väzenia v Poprade. Nevedel som, čo sa robí. Vyšetrovali ma, bili, vyhrážali, že ak nepodpíšem schizmu, pôjdem do Jáchymova a na Sibír. (Z listu Pavla Spišiaka, vernárskeho gréckokatolíckeho farára – dekana Ladislavovi Holdošovi.) (KN, 17. 5. 1968)

24. augusta 1951

27-ročný jezuita Ján Ch. Korec je tajne vysvätený na biskupa. Pracuje ako robotník, úradník nakoniec ako nočný strážnik.

16. septembra 1951

Štefan Onderko, farár Lenartov: „Aká je naša úloha pri zveľaďovaní JRD?… Tu kňaz, hlásateľ pokoja má svoje statočné miesto.“ (KN, 16. 9. 1951)

Vianoce 1951

J. E. vdp. biskup Jozef Čársky vo vianočnom posolstve v rozhlase: „Radujeme sa z rozkvetu náboženského života u nás, tak, ako sme toho boli svedkami behom tohto roku… radujeme sa z toho, že náš štát v nebývalej miere sa stará o potreby Cirkvi…“ (KN, 8. 1. 1952)

(Švédske príslovie, keď maľuješ hada, nekresli mu nohy, ani pre krásu.)

16. marca 1952

Ordinariát Banskobystrickej diecézy… vymenoval Plojhara za čestného radcu. (KN, 16. 3. 1952)

29. mája 1952

Biskupa Vojtaššáka prevážajú do Leopoldova. (O, BV)

1. júna 1952

A. Horák k jubileu V. Širokého: „Božia spravodlivosť… vyvolila si za svoj nástroj V. Širokého. Nech sa za to vzdáva večná chvála Bohu, že dal svojmu ľudu muža, ktorý ho vyviedol z tisícročného ťažkého utrpenia a ozdobil jeho čelo vencom slobody, cti, práva.“ (KN, 1. 6. 1952)

G. Husák neskoršie: „… nástup V. Širokého a ľudí jemu osobne oddaných, viedol k samovláde… (vznikla) nedemokratická a nenormálna situácia… KSS za vedenia Širokého stratila koncepčnú a operatívnu samostatnosť…“ (KŽ, 16. 2. 1968)

8. júna 1952: Púť v Marianke (bez predstaviteľov úradov)

Kázali ThDr. Záreczky (doktorát získal začiatkom roka) a docent (!) Korec Jozef (len počkať, čo nevidieť bude aj doktor). (KN, 15. 6. 1952)

6. júna 1952

Zakladatelia „KA“ (medzitým podnik zanikol) skladajú sľuby:

- novozvolený podpredseda vlády Dr. Jozef Kyselý

- nový povereník zdravotníctva Vojtech Török (KN, 15. 6. 1952)

11. – 13. júna 1952

Proces proti skupine katolíckych kňazov a laikov z celého Československa v Brne. Obvinenie za katolícku akciu, za sprostredkovanie niektorých správ o situácii Cirkvi v ČSR do Vatikánu. To bolo kvalifikované súdom ako velezrada a špionáž. Dr. O. Mádr doživotne (vo väzení 14 rokov), V. Jukl na 25 rokov (vo väzení 14 rokov), univ. prof. Dr. Vacková na 25 rokov (vo väzení 14 rokov)…

7. septembra 1952: (Znova púť v Marianke) Drobná úloha

„litánie… dobavil… po slovensky… miestny správca fary, po maďarsky vdp. Gábriš… kázeň po maďarsky Dr. Záreczky, po slovensky J. E. biskup ThDr. A. Lazík.“ (KN, 14. 9. 1952)

20. októbra 1952: Na zasadnutí DMV

Rudolf Števuľa… upozornil na revolučné premeny v našej vlasti. (KN, 2. 11. 1952)

21. decembra1952: Náš vzor

ThDr. Jozef Straka k 73. narodeninám J. V. Stalina: „A náš ľud… nikdy nezabudne, za čo všetko ďakujeme… prozreteľnému otcovi… Stalinovi… Ostatne aj nám kresťanom-katolíkom… vzorom svojím charakterom… a skvelými vlastnosťami.“

4. januára 1953

Msgr. Višňovský v novoročnom príhovore: „Nový rok 1953, posledný rok našej prvej gottwaldovskej päťročnice… je rokom nových možností… naše účtovanie na konci roka bude radostné a uspokojujúce.“ (KN, 4. 1. 1953)

1. marca 1953

Dr. Cyril Dudáš: „…Vatikánska diplomacia… zasahuje do vnútorných pomerov… ako to bolo zjavné pri podvratnej činnosti u nás. Dáva inštrukcie. Tí, ktorí sa riadili takýmito inštrukciami boli podľa platného práva odsúdení (Vojtaššák, Buzalka a iní).“ (KN, 1. 3. 1953)

15. marca 1953

Katolícke noviny k úmrtiu J. V. Stalina (5. 3. 1953) píšu: „Stalinovo meno, to je symbol… to je mier… žiarivý maják… Sľúbme si, že veľké meno Stalin bude a navždy ostane pre nás neporušiteľným záväzkom…“

23. marca 1953

Katolícke noviny k úmrtiu K. Gottwalda (14. 3. 1953): „Pre nás katolíckych kňazov ostane vždy v živej a vďačnej pamäti… mal vždy objektívny a spravodlivý postoj k otázkam náboženským a cirkevným.“ Za MHKD: Plojhar, Horák, Stehlík, Dočekal, Beneš.

5. júla 1953: (Hasiči! Pozor!)

K. Štefko: „Cez žatvu ani jeden požiar“ je na bielom dni, že lepšie, rozumnejšie je predísť požiaru, ako vzniknutý požiar hasiť. (KN, 5. 7. 1953) (Hasiči! Pohov!)

Taká to bola doba… sám Hedera sa k navádzaniu vraždiť nepriznal. Zostáva nejasná otázka jeho zaradenia do procesu s ľuďmi, ktorých obviňovali zo zločinov. Je dosť náznakov, že šlo o prehĺbenie zastrašovania slovenských katolíkov a Slovákov vôbec. Politické dejiny Slovenska v tomto ohľade nenechávajú pochybnosti. (Proces proti POHG nasleduje krátko po nástupe Novotného k samovláde).

11. apríla 1958

Biskupa Vojtaššáka znova vzali do väzenia. (BV)

13. apríla 1958

„Nová etapa boja proti atómovým zbraniam.“ (KN, 13. 4. 1958)

12. júna 1958: Voľby

Za kandidátov hlasovalo okolo 99,88 %. „Náš ľud vykročil v ústrety prekrásnej a šťastnej budúcnosti.“ (KN, 19. 6. 1960)